DEJINY KLÁŠTORA
Dejiny kláštora ponúkajú ucelený pohľad na historicko-stavebnú časť kláštora, život kartuziánskej a kamaldulskej rehole, znaky rádov, významné osobnosti a ich diela, vpády husitských vojsk i zánik oboch reholí v tomto obydlí. Predstavu života mníchov okrajovo dotvára obraz života a kultúry Zamagurčanov, ktorí boli súčasťou tohto prostredia.
MNÍŠSKY DOMČEK
Expozícia zriadená v mníšskom domčeku prezentuje život kamaldulského mnícha a jeho prácu. Domček má na základnej fasáde nápis 1719,14 JULY, ktorý tiež dokladá prestavbu kláštora po príchode kamaldulov. Pustovňa pozostáva zo štyroch miestností a chodby. Vpravo vpredu je dormitórium (na odpočinok, stravovanie a duchovnú činnosť mnícha). Vľavo vpredu je miestnosť s malým oltárom, tzv. oratórium, kde sa vykonávali modlitby a meditácie. Miestnosť vľavo vzadu – laboratórium – slúžila na fyzickú prácu mnícha. Dnes je v nej vystavená lekárenská expozícia z 18. storočia. Najmenšia miestnosť vpravo vzadu sa používala ako dreváreň i sklad. Takto to fungovalo aj v ostatných kamaldulských pustovniach.
ARCHEOLOGICKÁ EXPOZÍCIA
Archeologická expozícia približuje výsledky výskumov v kláštore, realizovaných v roku 1967 – 1970. Expozícia je umiestnená v jednej z pustovní, v pôvodnom domčeku priora, teda predstaveného kláštora. 
Múry vo vnútri domčeka vykresľujú pôdorys kartuziánskych pustovní, ktoré sa v areáli kláštora pôvodne nezachovali. Všetky kartuziánske pustovne mali štvorcový pôdorys, boli trojpriestorové a vchádzalo sa do nich spredu – z tzv. veľkej krížovej chodby. V prednej časti sa nachádzala veľká dielňa, zo severu dreváreň a smerom k záhradke obytná bunka (spálňa). V jednoducho zariadenej spálni odpočíval mních v čase od 19:00 do 23:00 a od 02:00 do 6:00, rovnako sa v nej modlil či vzdelával. Tu v samote dennodenne jedával jedlo, ktoré fráter roznášal priamo do ciel cez krížovú chodbu. Domček predstaveného postavený oproti kostolu bol ako predlžená os hlavného oltára. Dodnes sa zachovala pred domčekom zvonica s barokovými slnečnými hodinami.
Keďže v tajomstvách zeme sa už vyznal, lákal ho vesmír. 
Pri zbieraní liečivých bylín, v prekrásnej pieninskej prírode, pozoroval orla a veľmi mu závidel ako sa vznáša do výšin. Rozhodol sa skonštruovať lietajúci stroj, na ktorom by mohol vyletieť vyššie ako operenci, aby tak spoznal záhady nedostupné ostatným smrteľníkom. Po zostrojení klzáka vzlietol z Troch korún a na čarovných krídlach, poháňaný láskou ku švárnej pastierke letel tak vysoko, že anjel zazrel jeho zrkadlový obraz až na dne plesa Morskie oko v poľských Tatrách a zrazil ho bleskom na zem. Na tomto mieste vyrástla skala-veža a tá sa dodnes nazýva Mních.